Na začiatku dejín spásy sú prví ľudia v hojnosti raja, ako na hostine Božej dobroty a lásky. Skoro to skončilo, ale každé stolovanie, požívanie pokrmu človek prežíval ako malú hostinu spojenú s rajom. Biblické dejiny poukazujú na skutočnosť požívania pokrmu s niekým ako prejav priateľstva a priazne. Ježiš prijímal pozvanie na hostiny, kde sa diali zvláštne udalosti, ktoré vygradovali do požívania poslednej večere. Pri nej ustanovil novú a večnú zmluvu, ktorá ostáva ako hostina agapé, hostina lásky. Apoštoli v tom pokračovali, ako hovoria Skutky apoštolov, keď sa zhromažďovali na modlitbách a lámaní chleba. V Cirkvi to pokračuje v každej sv. omši, ktorá je hostinou v príprave na večnú Baránkovu hostinu v Božom kráľovstve. Hostina je na začiatku ľudskej existencie, v biblickom svete, v plnosti času s Ježišom, v každej sv. omši, a aj v Apokalypse sv. Jána. Každá Eucharistia je spomienkou, aktualizáciou, ale aj stálou hostinou, aby sme prenikaní Ježišom mohli byť účastní jeho večnej hostiny.
Dateien herunterladen
Zitierregeln
Nr. 16 (2020)
Veröffentlicht: 2020-12-31
English
Italiano
Język Polski
Deutsch