Na začiatku dejín spásy sú prví ľudia v hojnosti raja, ako na hostine Božej dobroty a lásky. Skoro to skončilo, ale každé stolovanie, požívanie pokrmu človek prežíval ako malú hostinu spojenú s rajom. Biblické dejiny poukazujú na skutočnosť požívania pokrmu s niekým ako prejav priateľstva a priazne. Ježiš prijímal pozvanie na hostiny, kde sa diali zvláštne udalosti, ktoré vygradovali do požívania poslednej večere. Pri nej ustanovil novú a večnú zmluvu, ktorá ostáva ako hostina agapé, hostina lásky. Apoštoli v tom pokračovali, ako hovoria Skutky apoštolov, keď sa zhromažďovali na modlitbách a lámaní chleba. V Cirkvi to pokračuje v každej sv. omši, ktorá je hostinou v príprave na večnú Baránkovu hostinu v Božom kráľovstve. Hostina je na začiatku ľudskej existencie, v biblickom svete, v plnosti času s Ježišom, v každej sv. omši, a aj v Apokalypse sv. Jána. Každá Eucharistia je spomienkou, aktualizáciou, ale aj stálou hostinou, aby sme prenikaní Ježišom mohli byť účastní jeho večnej hostiny.
Scarica file
Regole di citazione
N. 16 (2020)
Pubblicato: 2020-12-31
English
Italiano
Język Polski
Deutsch